Bytový fond je schátraný kvôli dlhoročnému šetreniu pri plánovaní bytovej výstavby, ale aj kvôli zanedbanej údržbe. Mnoho bytových domov, najmä tých, ktoré boli postavené ešte v období socializmu, zápasí s únikom tepla. Zvyšujúce sa ceny energií pritom vyvolávajú potrebu znižovať tepelné straty pri vykurovaní budov. Nedostatočné utesnenie okrem toho spôsobuje problémy so zatekaním, prípadne s inými hygienickými nedostatkami, ktoré sa najčastejšie prejavujú vznikom plesní. Zateplením a utesnením všetkých stavebných konštrukcií, kde vznikajú tepelné straty, to znamená zateplením obvodového a strešného plášťa, vnútorných deliacich konštrukcií medzi vykurovanými a nevykurovanými priestormi a výmenou okien v kombinácii s reguláciou v zásobovaní teplom, je možné dosiahnuť zníženie spotreby energie na vykurovanie o viac ako 60 % pri budovách postavených do roku 1983. Pri budovách postavených neskôr sa dá dosiahnuť zníženie spotreby energie približne o 40 %. Zateplenie okrem toho zvyšuje kvalitu vnútorného prostredia budovy vrátane zabezpečenia hygienických požiadaviek v interiéroch.
Čiastočné zateplenie prináša problémy
Samozrejme, pri zatepľovaní sa vynára problém financovania obnovy bytových domov. Bytové spoločenstvá sa trápia s problémom nedostatku peňazí. Ideálnym riešením na jeho preklenutie je úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, alebo stavebné sporenie či úver z banky, pri ktorom sa ručí samotnou rekonštruovanou nehnuteľnosťou. Vlastníci bytov sa nemusia obávať zobrať si na účel obnovy domu úver, pretože vypožičané peniaze je možné splácať prostriedkami, ktoré sa ušetria za neodobraté teplo. Obyvatelia domov však často narážajú na konflikt solventnejších majiteľov bytov s menej solventnými, pretože chcú, aby sa zúčastnili rovnakým dielom na riziku, ktoré predstavuje založenie nehnuteľnosti, i na splácaní úveru. Často sa potom pristupuje k čiastkovým riešeniam, akými sú zateplenie iba jednej (severnej) strany domu či iba zateplenie strechy a podobne. V takýchto prípadoch potom majitelia zateplených bytov nie sú neskôr ochotní pristúpiť k zatepleniu tých častí bytovky, pri ktorých to, podľa ich „odborného“ názoru, nie je treba. Zabúdajú pritom na fakt, že kvôli prestupu tepla stavebnou konštrukciou domu pri porovnaní výdavkov na čiastočnú rekonštrukciu s úsporami na energii ušetria veľmi málo, resp. ušetria oveľa menej ako keby boli rekonštruovali (t. j. zateplili) celý dom. Zatepliť iba časť domu je najhoršie riešenie nielen z ekonomického pohľadu, ale aj z pohľadu susedského spolunažívania. Pokiaľ nie je zateplený celý dom, nemá význam účtovať spotrebu energie podľa meračov, pretože by na to doplácali obyvatelia nezateplenej strany. Naopak, ostane všetko pri starom, účtovať sa bude podľa plochy s koeficientom na jednotlivých stranách bytovky. Výsledok – ľudia budú ďalej kúriť takmer bez zmeny, pretože zateplená časť domu nebude ochotná znížiť spotrebu, keď platí rovnako ako nezateplená časť. Peniaze za zateplenie a regulačné merače budú vyhodené von oknom.
Komplexná rekonštrukcia má najvyššiu návratnosť
Koľko tepla vlastne uniká cez jednotlivé časti domu? Kvantifikácia únikov tepla panelového domu počíta s priemerným únikom 40 až 50 % cez okná a 30 až 35 % cez obvodové steny. Cez strechu uniká 10 až 20 % tepla, cez nosnú konštrukciu 5 až 10 % a cez podlahu 5 až 15 % (Zdroj: Pravda 12. marec 2004). Teplo, ktoré je dodávané do objektu kúrením, z neho uniká do prostredia s nižšou teplotou obvodovými konštrukciami (steny, podlahy, okná, dvere, strecha). Aby teplota v objekte neklesala, musí byť stále dodávaná. Nie je možné tejto strate tepla úplne zabrániť, ale môžeme ju znížiť. Zhodnotenie objektu z hľadiska tepelných strát, teda zhodnotenie tepelnoizolačných vlastností, by malo vždy prebehnúť pred prípravou a realizáciou úprav vykurovacej sústavy, zdroja tepla, pred reguláciou. Okrem ekonomických prínosov má zateplenie i pozitívny vplyv na zvýšenie kvality využitia objektu (tepelná pohoda, vlhkosť, eliminácia výskytu mikroorganizmov, plesní, atď.). Stúpa tým nielen kvalita života obyvateľov, ale aj trhová cena nehnuteľnosti.
Prácu treba nechať odborníkom
Odporúčame stavebníkom, aby uprednostnili systémy zateplenia certifikované, vyskúšané a zodpovedajúce požiadavkám zákona č. 90/1998 o stavebných výrobkoch. Autoritou, ktorá sa zaoberá vydávaním týchto osvedčení, je Technický a skúšobný ústav stavebný (www.tsus.sk). Navyše, ak si montáž objednajú u firmy s dlhoročnými skúsenosťami, majú väčšiu šancu dostať komplexný systém (steny, strecha, okná, podlahy) za čo možno najnižšiu cenu. Pochopiteľne, na rozdiel od ceny stavebných tepelnoizolačných materiálov sa ceny práce, teda montáže, v jednotlivých regiónoch Slovenska líšia. Pri niekoľkopodlažných bytovkách je objednanie montážnej firmy nevyhnutnosťou už len kvôli potrebe stavby lešenia. Majiteľom rodinných domov však takisto neodporúčame spoliehať sa na ich vlastný úsudok. Nákladná investícia sa môže stať nočnou morou, keď zlý výber izolačného materiálu, nesprávne vrstvená alebo utesnená izolácia spôsobí zrážanie vodných pár a vznik plesní. Toto riziko rastie najmä pri vnútornom zateplení. Naopak, drahšie vonkajšie zateplenie výrazne zníži alebo celkom odstráni kondenzáciu vodných pár vo vnútri stavebnej konštrukcie. Totiž teplota na vnútornom povrchu obvodových stien je vyššia než na vonkajšej strane, vzďaľuje sa tak od rosného bodu, čo bráni vzniku plesne. Ak sa aj pleseň objaví, príčinou v nie je pôsobenie vonkajšieho zateplenia, ale napríklad nezateplenie výrazných tepelných mostov v konštrukcii (napríklad okenné ostenie). Odborník s certifikátom na montáž od dodávateľa izolácie by mal vedieť predísť takýmto komplikáciám. Pri vnútornom zateplení riziká možnej kondenzácie vodnej pary podporuje tak množstvo vyzrážanej vlhkosti, ako aj presun kondenzačnej zóny bližšie k vnútornému povrchu zvislej steny stavby. Na druhej strane, najmä pri zateplení budov v historickom centre mesta, kde treba zachovať vonkajšie reliéfy, sa často nevyhneme vnútornému zatepleniu. Domáci majstri sa často dostanú do omylu, keď sa pri tepelnej izolácii spoliehajú na informáciu výrobcu o hydrofobizácii minerálnych vlákien (vaty), teda o impregnácii takou látkou, ktorá bráni zrážaniu vody. Omyl. Hydrofobizácia má časovo obmedzené pôsobenie (pár rokov). V porovnaní s plánovanou životnosťou rekonštruovanej stavby je to veľmi krátke obdobie. Význam náterov proti vlhkosti spočíva v podstatnom znížení nasiakavosti vlákien počas ich skladovania a tesne po zabudovaní. Ďalším dôvodom pre hydrofobizáciu je zlepšenie tepelnej izolácie v kritickom čase vysychania stavby.
Nešetriť na nesprávnom mieste
Majitelia rodinných domov, ktorí sa rozhodli pre zateplenie, resp. rekonštrukciu, by mali zveriť prácu odborníkom ešte z jedného dôvodu. V diskusných fórach na internete často objavíte otázky typu „Ostalo mi ,xy´ štvorcových metrov polystyrénu hrubého 5 cm, stačí to na zateplenie strechy v kombinácii s xy...?“ Domáci majstri sú často presvedčení, že najlepšie zateplenie získajú kombináciou najlacnejších častí rôznych zatepľovacích systémov. Chyba. Homologizácia pri tzv. profisystémoch nie je na okrasu. Každý systém má vyvíjané a odskúšané optimálne spolupôsobenie všetkých zložiek. Kombináciou nehomogénnych častí získame kvázi náhradu, ktorá však nemá odskúšané ani garantované vlastnosti. Najrizikovejšia, a teda najnižšia býva trvanlivosť takto zostavených systémov. Výrazne kolíše aj stálosť ich farby, teda farby fasády. Nižšia investícia zaplatená veľmi krátkou životnosťou iste nie je najlacnejším riešením.
Okná radšej vymeniť
Dokonalé utesnenie okien – najčastejšie klišé pri zatepľovaní domov. Dokonalým utesnením síce zamedzíme nežiaducemu úniku tepla, ale aj vetraniu potrebnému pre naše zdravie i pre bezpečnú funkciu stavebných konštrukcií. Pokles výmeny vzduchu v obytnej miestnosti pod polovicu jej objemu za hodinu a v trvalo neobývanej miestnosti pod tretinu jej objemu za hodinu, môže nadmerne zvýšiť koncentráciu škodlivín, a tým aj riziko alergií. Dokonale utesniť špáry možno iba vtedy, ak zaistíme potrebnú výmenu vzduchu iným spôsobom. Pokiaľ zvažujeme „zatepľovať“ systémom lacného utesnenia okenných špár, musíme zarátať aj nevyhnutné investície do iného spôsobu vetrania (digestor, klimatizácia). Dokonalé tesnenie je doslova šetrením za každú cenu, v takomto prípade cenu príliš vysokú! Pri tesnení okien platí staré známe – všetkého s rozumnou mierou. Nové typy kvalitných okien umožňujú požadované odtesnenie.
Autor: Juraj Kopřiva ml.
(Zdroj: Ing. Jiří Šála, CSc. – Mýty a pověry kolem zateplování).
Hospodárske noviny
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára