30.10.06

Zateplenie domu platíte raz, šetríte stále

V priemernej domácnosti sa takmer dve tretiny energie spotrebujú na vykurovanie. Cez steny pritom uniká tretina celkových tepelných strát budov. Spolu so stratami tepla cez nevyhovujúce okná je to viac ako polovica. Keď potom príde vyúčtovanie za spotrebovanú energiu, nestačíme sa nad nedoplatkami čudovať.

Pri kombinácii zatepľovacieho systému obvodových stien s výmenou okien alebo ich úpravou možno dosiahnuť výrazné zníženie spotreby energie na vykurovanie v starších domoch, nové domy budú o toto množstvo šetrnejšie k peňaženke majiteľa.

Podľa odborníka spoločnosti zameranej na zatepľovacie systémy Baumit Tomáša Seppa, zatepľovanie domov, odborne nazývané termická sanácia, sa stalo v poslednom období nevyhnutnosťou. "Riešenie vysokej energetickej náročnosti budov je iba v dodatočnom zatepľovaní," vysvetľuje.

"Najväčší podiel na trhu zatepľovacích systémov majú jednoznačne kontaktné zatepľovacie systémy s izolantom na báze polystyrénu alebo minerálnych vlákien. Cenovo najdostupnejší sú práve systémy na báze polystyrénu, ktoré predstavujú asi 80-percentný podiel na trhu. Izolant na báze minerálnych vlákien sa uplatňuje najmä v zatepľovacích systémoch, pri ktorých sa kladie dôraz na požiarnu odolnosť a vyššiu paropriepustnosť," hovorí Sepp.

Nové trendy
Podľa Tomáša Seppa prichádzajú na trh v posledných rokoch aj inovatívne systémy, ktoré v sebe spájajú viacero výhod spojených s vysokou priepustnosťou ako Baumit open. Okrem použitia nových zatepľovacích systémov je trendom aj používanie hrubších izolantov, čo má priamy vplyv na úsporu energie. Ak v deväťdesiatych rokoch prevládala hrúbka izolantu okolo 5 cm, dnes sa pohybuje na úrovni 10 až 12 cm. Je to odraz lepšej informovanosti staviteľov, ako to bolo donedávna.

Aj Tomáš Sepp sa prikláňa k názoru, že zatepľovanie by mali realizovať špecializované, a najmä certifikované firmy, ktoré svojich odborníkov neustále školia o používaní novších technológií. "Neodborné spracovanie zatepľovacích systémov viedlo v minulosti k vážnym poruchám, ktorých odstraňovanie býva veľmi nákladné," dodáva.

Možné úspory
"Nekvalitný komponent môže znehodnotiť funkčnosť celého systému, preto tu platí známe príslovie, že nie sme dosť bohatí, aby sme mohli kupovať lacné zatepľovacie systémy. Jednoznačne sa oplatí investovať do progresívneho a značkového zatepľovacieho systému, ktorý je garanciou funkčnosti a zaručí aj ochrannú a estetickú funkciu fasády na najvyššej úrovni," odporúča Sepp.

Blízku budúcnosť vidí odborník Baumitu v približovaní obytných domov k takzvaným pasívnym domom. Pri nich je určujúcim kritériom práve kvalitné zateplenie obvodovej konštrukcie a vzduchotesnosť objektu. "Hrúbky izolantov v takýchto progresívnych konštrukciách sa pohybujú na úrovni 25 až 30 cm, pričom novodobé systémy riešia aj otázky iného spôsobu kotvenia izolácie a konštrukčné detaily."
Autor: Ľubomír Šimna
PRAVDA

29.10.06

Mýty a povery o zatepľovaní

Ing. Jiří Šála, CSc. : Při poradenské, posudkové a soudně-znalecké praxi se opakovaně setkávám s mnoha mylnými názory. Obvykle mívají racionální základ, ale protože stojí na polopravdách, jsou nebezpečné. Dovolte mi, abych se s vámi podělil o zkušenosti s nejčastějšími předsudky.

1. povera: Zateplením domu sa zvyšuje riziko kondenzácie vodnej pary a vzniku plesní
Při vnějším zateplení je skutečnost právě opačná: zateplení výrazně sníží nebo zcela odstraní kondenzaci vodní páry uvnitř konstrukce. Teplota na vnitřním povrchu obvodových stěn je vyšší, vzdaluje se tak od teploty rosného bodu, což brání i vzniku plísní. Pokud se plíseň přece jen objeví, příčinou není působení vnějšího zateplení, ale vzdory zlepšení vliv jiných zhoršených podmínek - obvykle větší utěsnění spár oken a dveří, popřípadě nezateplení výrazných tepelných mostů v konstrukci (například okenní ostění).Odlišná situace, kterou jsem již dříve podrobně vysvětlil, nastává po vnitřním zateplení. Rizika spočívají právě v možné kondenzaci vodní páry, a to jak v množství vysrážené vlhkosti, tak v přesunu kondenzační zóny blíže k vnitřnímu povrchu konstrukce.První pověra proto platí pouze pro vnitřní tepelné izolace.

2. povera: Zateplením sa obvodová konštrukcia príliš uzatvorí a nedýcha
Tvrzení opět neplatí v případě vnějšího zateplení, a je zcela správné pro vnitřní zateplení. Vnější zateplení v zimním období skutečně poněkud potlačí téměř zanedbatelný prostup vzduchu obvodovými konstrukcemi (více než 95% výměny vzduchu však zajišťují spáry a technologická zařízení, jako jsou ventilátory a digestoře), ale vnitřní vrstvy konstrukce nadále reagují na změny vlhkosti vnitřního vzduchu - konstrukce "dýchá". V letním a přechodných obdobích vnější zateplení nebrání vysychání konstrukce do vnitřního prostoru.Jinak je tomu u vnitřního zateplení, jehož správnou funkci podmiňuje provedení parozábrany u vnitřního povrchu, která ale výrazně omezí "dýchání" materiálů stavební konstrukce. Na výměnu vzduchu v místnostech však má nepatrný vliv (menší než 5%).

3. povera: Dokonalé utesnenie okien je najlacnejší a najúčinnejší spôsob šetrenia energií
Slovo "dokonalé" bych nahradil výrazem "přiměřené". Jakmile okna utěsníme dokonale, zamezíme sice nadměrnému a nežádoucímu úniku tepla, ale i větrání potřebnému pro naše zdraví i bezpečnou funkci konstrukcí. Pokles výměny vzduchu v obytné místnosti pod polovinu jejího objemu za hodinu a v trvale neobývané místnosti pod třetinu jejího objemu za hodinu může nadměrně zvýšit koncentraci škodlivin v bytech a tím i rizika alergií a vyvolat těžké stavební havárie (kromě vzniku a bujení plísní je možná až destrukce materiálů hnilobou a houbami).Dokonale utěsnit spáry lze jen tehdy, pokud zajistíme požadovanou výměnu vzduchu jiným způsobem. Zvažujeme-li oproti zateplovacím systémů levné utěsnění okenních spár, musíme započíst i následné vynucené investice do jiného větrání.Dokonalé těsnění je doslova šetřením za každou cenu (a ta v tomto případě vysoká). Pro těsnění oken tedy platí, "všeho s rozumnou mírou."Nové typy kvalitních oken umožňují potřebné odtěsnění.

4. povera: Bez parozábrany vo vnútornom povrchu nie je možné vykonať bezpečné zateplenie šikmej strechy podkrovia
Tvrzení patří spíše mezi obchodní triky: pro dodavatele je samozřejmě zajímavé prodat co nejvíce materiálových vrstev.Zásada však platí beze zbytku pouze pro tzv. teplé střechy - střechy bez odvětrání mezi tepelnou izolací a hydroizolací, popřípadě pojistnou hydroizolací. U většiny z nevětraných střech rozhoduje parozábrana na vnitřním povrchu o jejich bytí či nebytí - i poměrně malé netěsnosti vznikající v parotěsné vrstvě buď technologickými průrazy, nebo nedokonalým spojením jednotlivých částí této vrstvy se mohou mstít.Je však třeba vědět, že uvedené tvrzení neplatí pro tzv.studené střechy - střechy s odvětráním mezi vnějším lícem tepelně izolační vrstvy a hydroizolací. Tento typ lze bezpečně navrhnout bez parozábran nad většinou podkrovních prostorů (výjimku představuje koupelna, prádelna a kuchyň bez digestoře či s odsavačem bez odtahu, kde je vzhledem k riziku nadměrné vlhkosti vnitřního vzduchu pojistná parozábrana na místě). Odvětraná střecha bez parozábrany zároveň lépe "dýchá", to znamená, že udržuje přirozenou rovnováhu vlhkostního stavu materiálů v konstrukci a vnitřního prostředí, což je nutné zejména u dřevěných krovů.Parozábrana u vnitřního povrchu odvětrávaných střech nad prostorem s běžnou vlhkostí je tedy vrstvou, která mírně (a především zbytečně) snižuje jejich bezpečnost.

5. povera: Penový polystyrén v konštrukciách po čase "mizne"
Pověra vznikla v začátcích užívání tohoto izolačního materiálu v důsledku prohřešků vůči jeho užitným vlastnostem. Pěnový polystyren neodolává teplotám trvale se pohybujícím nad 70 0C, ani působení organických rozpouštědel. Použití pěnového polystyrenu pod černé či tmavě modré opakní sklo v prvních typech meziokenních vložek, stejně jako užití lepidel, která obsahovala organická rozpouštědla, při položení hydroizolací způsobovalo zmíněné "mizení"pěnového polystyrenu. Ještě nedávno mělo obdobné důsledky přílišné zvýšení teplot při urychlování výroby vrstvených obvodových panelů proteplováním spolu s užíváním nevhodných prostředků při odbedňování ocelových forem bočnic panelů. Pozoruhodné je že k dílčí likvidaci pěnového polystyrenu došlo během velmi krátkého času výroby obvodových panelů, po jejich zabudování do "paneláků" se s ním již nic nedělo. Následné kontroly ukázaly chybějící polystyren a laicky vznikla výše uvedená pověra.Platí tedy zásada - chováme-li se k pěnovému polystyrenu slušně, je jeho trvanlivost srovnatelná s trvanlivostí ostatních materiálů stavby.

6. povera: Hydrofobizácia (náter proti vlhkosti) trvale zaisťuje dobré tepelno izolačné vlastnosti niektorých izolačných materiálov na úrovni ich suchého stavu
Hydrofobizace některých izolačních materiálů má časově omezené působení, řádově několik let. Ve srovnání s vlivem tepelné izolace po celou dobu trvanlivosti stavby se tedy jedná o krátké období. Význam hydrofobizace některých izolačních materiálů spočívá v podstatném snížení jejich nasákavosti během často nechráněného skladování a těsně po zabudování před provedením trvalé hydroizolační ochrany konstrukce. Dalším příznivým vlivem hydrofobizace je lepší vlastnost tepelné izolace v kritické době počátečního vysychání stavby, kdy toto vylepšení kompenzuje zhoršení vlastnosti ostatních materiálů vlivem jejich zvýšené vlhkosti.Pro tepelně technické výpočty, výpočet tepelných ztrát a dimenzování otopného systému tedy musíme uvažovat vlastnosti tepelné izolace v ustáleném vlhkostním stavu bez vlivu hydrofobizace.

7. povera: Najlacnejšie zateplenie získame kombináciou najlacnejších súčastí rôznych zatepľovacích systémov
Každý zateplovací systém má vyvíjené a odzkoušené optimální spolupůsobení všech složek. Citovanou kombinací získáme jakousi náhražku, která však nemá odzkoušené a tudíž ani garantované vlastnosti. Nejrizikovější bývá trvanlivost takto sestavených "systémů" a jejich stálobarevnost. Nízká investice "zaplacená" velmi krátkou trvanlivostí jistě není nejlevnějším řešením.

8. povera: Na zatepľovacie systémy možno použiť klasické omietky, ak sú v dostatočnej hrúbke
Teplotní dilatační pohyby (roztahování materiálů při vyšších teplotách a jejich smršťování při nízkých teplotách) povrchových vrstev vnějšího líce tepelné izolace způsobují výrazné namáhání omítkové vrstvy, které křehká a nepoddajná klasická omítka neumí přenést a popraská i při větších tloušťkách. Předpokladem dlouhodobé trvanlivosti zateplovacího systému ( bez trhlin, které vedou k rychlé degradaci systému) jsou pružné a poddajné speciální tmely a omítky a v nich zakotvená výztužná síťovina (s neměnnou velikostí ok) , která zajistí rovnoměrné rozložení namáhání do celé plochy.Používání neodzkoušených a necertifikovaných napodobenin, stejně jako nedokonalé provedení se obvykle vymstí zkrácením trvanlivosti zateplovacího systému.

9. povera: Je výhodné a úsporné nahradiť klasické dvojité (špaletové) okná jednoduchými s izolačnými dvojsklami či oknami zdvojenými
Úpravou vznikne výrazný teplený most ve stěně přiléhající k okennímu rámu s rizikem vzniku plísní tam, kde předtím nebyly. Bez dalších stavebních úprav je proto nejvýhodnější oprava či výměna původních dvojitých dřevěných oken,, ovšem s lepšími skly na vnitřní straně.Výše uvedenou náhradu bez ztráty funkční kvality zajistíme při souběžném doplnění teplené izolace okenního ostění na vnější i vnitřní straně konstrukce a tuto dodatečnou, vynucenou investici musíme přičíst k nákladům na záměnu. Finanční úspora uvedeného řešení je pak sporná.

10. povera: Jednovrstvové stenové systémy, ako je murivo z pórobetónových či vyľahčených keramických TERM tvárnic, sú bez tepelných mostov a nehrozí u nich riziko vzniku pliesní na vnútornom povrchu
Jedná se o hrubé zkreslení skutečnosti. Výrobci těchto systémů se soustředili na vylepšování vlastností zdiva v ideálním výseku (kde zdivo také zkouší). V komplexním řešení detailů, které by zaručovaly kvalitní vlastnosti konstrukce jako celku, jsou v počátcích (ačkoli halasně předstírají systémovou ucelenost). Například správný způsob osazení nejběžnějších typů oken a dveří s jednoduchým či zdvojeným rámem není v těchto "ucelených" systémech veden nebo je popsán nesprávně. Obdobná je situace u okenních nadpraží a ztužujících oken , kde inovovaná řešení odstraňují problém pouze zčásti: tyto detaily vedou k tepelným mostům, jejichž důsledkem je vždy snížení tepelného odporu konstrukce, navýšení tepelné ztráty oproti deklarovaným hodnotám a v nekřiklavějších případech pokles teploty pod rosný bod, potažmo vznik plísní na vnitřním povrchu.Je tedy na místě zdravě kritické hodnocení nezávislým specialistou, výrobci se dušují, že právě u nich je vše v pořádku.

11. povera: Zatepľovanie obvodových stien je zbytočné, pretože oknami uniká ďaleko viac tepla. Lepšie je vymeniť okná za izolačne výhodnejšie
Tento názor je ve většině případů přinejmenším nepřesný, i když má správný základ. Okny skutečně uniká více tepelné energie. Díváme-li se na problém z pohledu ryze energetického, pak je důvod zaměřit se hlavně na okna. Jiný je ovšem pohled ekonomicko-energetický, vlastní většině investorů, kteří sledují návratnost vložených finančních prostředků nebo investiční náklad na ušetřenou jednotku energie (obvykle na 1 GJ/rok). Zde je pořadí vhodných úprav obvykle následující:· utěsnění spár (ovšem s mírou, abychom nesnížili výměnu vzduchu pod hygienické či provozní minimum)· vyplnění spár mezi okenním rámem a obvodovou stěnou polyuretanovou pěnou· výměna vnitřního skla v oknech za sklo s tvrdým pokovením· zateplení okenního ostění· zateplení podlahy nevytápěné půdy· výměna obyčejného dvojskla za izolační dvojsklo· zateplení obvodových stěn, stropu nad suterénem a střechy· doplnění třetího skla (přídavný rámeček nebo náhrada jednoho ze skel dvojsklem) spolu s nutným zesílením okenního rámu a některých závěsů okenních křídel· výměna oken za nová dřevěná, popř. plastová, s izolačními skly či dvojskly.
Z investorského pohledu se tedy výměna oken řadí obvykle až na jedno z posledních míst.

12. povera: Zatepľovacie úpravy stavby majú dlhšiu návratnosť ako zásahy do technologického vybavenia objektu, preto je výhodnejšie vykonávať (a z hľadiska štátu podporovať) zmeny spôsobu vykurovania
Jedná se opět o zčásti dobré tvrzení, které však má nesprávný závěrečný úsudek.Přestože úpravy staveb mají až na výjimky opravdu delší návratnost vložených investic, je ekonomicky i provozně výhodné provádět je vždy v první etapě zásahů vedoucích ke snížení energetické náročnosti objektu. Důvodem je úspora investic při následně menších dimenzích zdrojů a otopné soustavy i úspora při jejich provozování. Navíc domy s nízkou energetickou náročností jsou základním předpokladem použití všech typů netradičních , obnovitelných zdrojů energií.Z hlediska státu by tedy měly být plošně (nikoli výběrové) po splnění jistých kritérií, podporovány zejména energeticky úsporné stavební úpravy, jež bývají s ohledem na delší návratnost vložených investic pro běžného investora obtížně dostupné. Tento způsob, užívaný ve většině zemí EU, se už připravuje i u nás.

Záver
Nahlédnutí do zakořeněných mýtů a pověr mnohé z vás pravděpodobně příliš nepřekvapilo. Rád bych závěrem vyjádřil své přesvědčení, že k navrhování stavby je nutno přistupovat komplexně a bez předsudků. Komplexní přístup k návrhu je, nebo by měl být, základní výhodou uceleného vzdělání v oboru pozemních staveb. Velmi mne trápí, že právě v této oblasti vzniká příliš mnoho chyb a následných poruch jen v důsledku přesvědčení, že tak jednoduchou věc jako je stavba může zvládnout každý (vida další mýtus).

Autor: Ing. Jiří Šála, CSc.

HN: Postupné zatepľovanie investíciu predraží

Bytový fond je schátraný kvôli dlhoročnému šetreniu pri plánovaní bytovej výstavby, ale aj kvôli zanedbanej údržbe. Mnoho bytových domov, najmä tých, ktoré boli postavené ešte v období socializmu, zápasí s únikom tepla. Zvyšujúce sa ceny energií pritom vyvolávajú potrebu znižovať tepelné straty pri vykurovaní budov. Nedostatočné utesnenie okrem toho spôsobuje problémy so zatekaním, prípadne s inými hygienickými nedostatkami, ktoré sa najčastejšie prejavujú vznikom plesní. Zateplením a utesnením všetkých stavebných konštrukcií, kde vznikajú tepelné straty, to znamená zateplením obvodového a strešného plášťa, vnútorných deliacich konštrukcií medzi vykurovanými a nevykurovanými priestormi a výmenou okien v kombinácii s reguláciou v zásobovaní teplom, je možné dosiahnuť zníženie spotreby energie na vykurovanie o viac ako 60 % pri budovách postavených do roku 1983. Pri budovách postavených neskôr sa dá dosiahnuť zníženie spotreby energie približne o 40 %. Zateplenie okrem toho zvyšuje kvalitu vnútorného prostredia budovy vrátane zabezpečenia hygienických požiadaviek v interiéroch.

Čiastočné zateplenie prináša problémy
Samozrejme, pri zatepľovaní sa vynára problém financovania obnovy bytových domov. Bytové spoločenstvá sa trápia s problémom nedostatku peňazí. Ideálnym riešením na jeho preklenutie je úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, alebo stavebné sporenie či úver z banky, pri ktorom sa ručí samotnou rekonštruovanou nehnuteľnosťou. Vlastníci bytov sa nemusia obávať zobrať si na účel obnovy domu úver, pretože vypožičané peniaze je možné splácať prostriedkami, ktoré sa ušetria za neodobraté teplo. Obyvatelia domov však často narážajú na konflikt solventnejších majiteľov bytov s menej solventnými, pretože chcú, aby sa zúčastnili rovnakým dielom na riziku, ktoré predstavuje založenie nehnuteľnosti, i na splácaní úveru. Často sa potom pristupuje k čiastkovým riešeniam, akými sú zateplenie iba jednej (severnej) strany domu či iba zateplenie strechy a podobne. V takýchto prípadoch potom majitelia zateplených bytov nie sú neskôr ochotní pristúpiť k zatepleniu tých častí bytovky, pri ktorých to, podľa ich „odborného“ názoru, nie je treba. Zabúdajú pritom na fakt, že kvôli prestupu tepla stavebnou konštrukciou domu pri porovnaní výdavkov na čiastočnú rekonštrukciu s úsporami na energii ušetria veľmi málo, resp. ušetria oveľa menej ako keby boli rekonštruovali (t. j. zateplili) celý dom. Zatepliť iba časť domu je najhoršie riešenie nielen z ekonomického pohľadu, ale aj z pohľadu susedského spolunažívania. Pokiaľ nie je zateplený celý dom, nemá význam účtovať spotrebu energie podľa meračov, pretože by na to doplácali obyvatelia nezateplenej strany. Naopak, ostane všetko pri starom, účtovať sa bude podľa plochy s koeficientom na jednotlivých stranách bytovky. Výsledok – ľudia budú ďalej kúriť takmer bez zmeny, pretože zateplená časť domu nebude ochotná znížiť spotrebu, keď platí rovnako ako nezateplená časť. Peniaze za zateplenie a regulačné merače budú vyhodené von oknom.

Komplexná rekonštrukcia má najvyššiu návratnosť
Koľko tepla vlastne uniká cez jednotlivé časti domu? Kvantifikácia únikov tepla panelového domu počíta s priemerným únikom 40 až 50 % cez okná a 30 až 35 % cez obvodové steny. Cez strechu uniká 10 až 20 % tepla, cez nosnú konštrukciu 5 až 10 % a cez podlahu 5 až 15 % (Zdroj: Pravda 12. marec 2004). Teplo, ktoré je dodávané do objektu kúrením, z neho uniká do prostredia s nižšou teplotou obvodovými konštrukciami (steny, podlahy, okná, dvere, strecha). Aby teplota v objekte neklesala, musí byť stále dodávaná. Nie je možné tejto strate tepla úplne zabrániť, ale môžeme ju znížiť. Zhodnotenie objektu z hľadiska tepelných strát, teda zhodnotenie tepelnoizolačných vlastností, by malo vždy prebehnúť pred prípravou a realizáciou úprav vykurovacej sústavy, zdroja tepla, pred reguláciou. Okrem ekonomických prínosov má zateplenie i pozitívny vplyv na zvýšenie kvality využitia objektu (tepelná pohoda, vlhkosť, eliminácia výskytu mikroorganizmov, plesní, atď.). Stúpa tým nielen kvalita života obyvateľov, ale aj trhová cena nehnuteľnosti.

Prácu treba nechať odborníkom
Odporúčame stavebníkom, aby uprednostnili systémy zateplenia certifikované, vyskúšané a zodpovedajúce požiadavkám zákona č. 90/1998 o stavebných výrobkoch. Autoritou, ktorá sa zaoberá vydávaním týchto osvedčení, je Technický a skúšobný ústav stavebný (www.tsus.sk). Navyše, ak si montáž objednajú u firmy s dlhoročnými skúsenosťami, majú väčšiu šancu dostať komplexný systém (steny, strecha, okná, podlahy) za čo možno najnižšiu cenu. Pochopiteľne, na rozdiel od ceny stavebných tepelnoizolačných materiálov sa ceny práce, teda montáže, v jednotlivých regiónoch Slovenska líšia. Pri niekoľkopodlažných bytovkách je objednanie montážnej firmy nevyhnutnosťou už len kvôli potrebe stavby lešenia. Majiteľom rodinných domov však takisto neodporúčame spoliehať sa na ich vlastný úsudok. Nákladná investícia sa môže stať nočnou morou, keď zlý výber izolačného materiálu, nesprávne vrstvená alebo utesnená izolácia spôsobí zrážanie vodných pár a vznik plesní. Toto riziko rastie najmä pri vnútornom zateplení. Naopak, drahšie vonkajšie zateplenie výrazne zníži alebo celkom odstráni kondenzáciu vodných pár vo vnútri stavebnej konštrukcie. Totiž teplota na vnútornom povrchu obvodových stien je vyššia než na vonkajšej strane, vzďaľuje sa tak od rosného bodu, čo bráni vzniku plesne. Ak sa aj pleseň objaví, príčinou v nie je pôsobenie vonkajšieho zateplenia, ale napríklad nezateplenie výrazných tepelných mostov v konštrukcii (napríklad okenné ostenie). Odborník s certifikátom na montáž od dodávateľa izolácie by mal vedieť predísť takýmto komplikáciám. Pri vnútornom zateplení riziká možnej kondenzácie vodnej pary podporuje tak množstvo vyzrážanej vlhkosti, ako aj presun kondenzačnej zóny bližšie k vnútornému povrchu zvislej steny stavby. Na druhej strane, najmä pri zateplení budov v historickom centre mesta, kde treba zachovať vonkajšie reliéfy, sa často nevyhneme vnútornému zatepleniu. Domáci majstri sa často dostanú do omylu, keď sa pri tepelnej izolácii spoliehajú na informáciu výrobcu o hydrofobizácii minerálnych vlákien (vaty), teda o impregnácii takou látkou, ktorá bráni zrážaniu vody. Omyl. Hydrofobizácia má časovo obmedzené pôsobenie (pár rokov). V porovnaní s plánovanou životnosťou rekonštruovanej stavby je to veľmi krátke obdobie. Význam náterov proti vlhkosti spočíva v podstatnom znížení nasiakavosti vlákien počas ich skladovania a tesne po zabudovaní. Ďalším dôvodom pre hydrofobizáciu je zlepšenie tepelnej izolácie v kritickom čase vysychania stavby.

Nešetriť na nesprávnom mieste
Majitelia rodinných domov, ktorí sa rozhodli pre zateplenie, resp. rekonštrukciu, by mali zveriť prácu odborníkom ešte z jedného dôvodu. V diskusných fórach na internete často objavíte otázky typu „Ostalo mi ,xy´ štvorcových metrov polystyrénu hrubého 5 cm, stačí to na zateplenie strechy v kombinácii s xy...?“ Domáci majstri sú často presvedčení, že najlepšie zateplenie získajú kombináciou najlacnejších častí rôznych zatepľovacích systémov. Chyba. Homologizácia pri tzv. profisystémoch nie je na okrasu. Každý systém má vyvíjané a odskúšané optimálne spolupôsobenie všetkých zložiek. Kombináciou nehomogénnych častí získame kvázi náhradu, ktorá však nemá odskúšané ani garantované vlastnosti. Najrizikovejšia, a teda najnižšia býva trvanlivosť takto zostavených systémov. Výrazne kolíše aj stálosť ich farby, teda farby fasády. Nižšia investícia zaplatená veľmi krátkou životnosťou iste nie je najlacnejším riešením.

Okná radšej vymeniť
Dokonalé utesnenie okien – najčastejšie klišé pri zatepľovaní domov. Dokonalým utesnením síce zamedzíme nežiaducemu úniku tepla, ale aj vetraniu potrebnému pre naše zdravie i pre bezpečnú funkciu stavebných konštrukcií. Pokles výmeny vzduchu v obytnej miestnosti pod polovicu jej objemu za hodinu a v trvalo neobývanej miestnosti pod tretinu jej objemu za hodinu, môže nadmerne zvýšiť koncentráciu škodlivín, a tým aj riziko alergií. Dokonale utesniť špáry možno iba vtedy, ak zaistíme potrebnú výmenu vzduchu iným spôsobom. Pokiaľ zvažujeme „zatepľovať“ systémom lacného utesnenia okenných špár, musíme zarátať aj nevyhnutné investície do iného spôsobu vetrania (digestor, klimatizácia). Dokonalé tesnenie je doslova šetrením za každú cenu, v takomto prípade cenu príliš vysokú! Pri tesnení okien platí staré známe – všetkého s rozumnou mierou. Nové typy kvalitných okien umožňujú požadované odtesnenie.

Autor: Juraj Kopřiva ml.
(Zdroj: Ing. Jiří Šála, CSc. – Mýty a pověry kolem zateplování).

Hospodárske noviny

9.10.06

SME: Cena tepla stúpla niekde až o desať percent

Poplatky za teplo sú na Slovensku rôzne. Niektorým dodávateľom tepla zaplatia domácnosti len o 1,7 percenta viac, iným aj o desatinu viac.

Od októbra je pre niektoré domácnosti teplo drahšie. V Bratislave stúpla cena až o 10 percent, v Banskej Bystrici asi o 5,8 percenta. V západnej časti Bratislavy si obyvatelia 3– izbového bytu nachádzajúceho sa v panelovom dome priplatia za teplo mesačne 160 korún, vo východnej časti ešte o 10 korún viac.

V bratislavskej Petržalke sa cena zvýšila o 4,3 percenta, čo znamená zdraženie tepla pre garsónku o 36 korún a pre trojizbový byt o približne 70 korún mesačne.

V Banskej Bystrici doplatia 70 korún ľudia žijúci v dvojizbovom byte, v trojizbovom skoro 95 korún. Oproti Banskej Bystrici a Bratislave sa ceny tepla zvýšili oveľa miernejšie v Poprade. Teplo je drahšie o 1,7 percenta. Štvorizbový byt v Poprade doplatí mesačne na faktúre asi 39 korún. Priemerná cena tepla je 626 korún za gigajoul (GJ).

Zvýšenie cien tepla sa líši, pretože na Slovensku existuje približne 400 dodávateľov tepla a každý z nich je regulovaný osobitne. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil zvýšenie ceny všetkým 92 teplárenským spoločnostiam, ktoré o to požiadali. V priemere ide o 6-percentné zvýšenie.

Z ostatných veľkých miest o zvýšenie cien tepla nepožiadala košická, martinská, žilinská, trnavská ani zvolenská tepláreň. Podľa ich vyjadrení plánujú cenové návrhy podať až na rok 2007. Niektoré z nich totiž nespaľujú plyn, ktorého cena sa v poslednom čase zvyšovala, ale iný druh paliva. „Košická teplárenská a Žilinská teplárenská nepožiadali úrad o zvýšenie ceny tepla, lebo vyrábajú teplo v prevažnej miere z uhlia,“ vysvetlil situáciu hovorca regulačného úradu Miroslav Lupták.

Za zvyšovaním cien tepla je opäť ropa. Väčšina teplární na Slovensku spaľuje zemný plyn a jeho cenu Slovenský plynárenský priemysel určuje podľa ceny ropy. V tomto roku ropa lámala rekordy a plynári si zvýšené náklady premietli do ceny.

Ako ušetriť
Vetrať iba nárazovo. Teda iba krátky čas a intenzívne a nie mierne a dlho,
zvyknúť si na nižšiu teplotu a neprekurovať byt,
zatepliť dom,
vymeniť staré okná za plastové alebo eurookná,
hydraulicky vyregulovať vnútorné rozvody. Potom je distribúcia tepla v dome rovnaká, všetky byty sú vykurované rovnomerne,
namontovať termostatické ventily na radiátory. Vďaka nim je možné nastaviť v izbe konkrétnu teplotu a neprekurovať,
namontovať na dom regulátor diferenčného tlaku. Ten do domu pustí iba toľko teplej vody, koľko si jednotlivé radiátory s vysokoodporovými ventilmi „vypýtajú“. Od dodávateľa sa takto neodoberá teplo neprestajne.

HENRICH OFFERMANN
SME

3.10.06

Teplo zdraželo o 6 percent

Cena tepla vzrástla od 1. októbra tohto roku v priemere o 5 až 6 percent. Úrad schválil zvýšenie ceny tepla všetkým 92 teplárenským spoločnostiam, ktoré o to požiadali.
Náklady na teplo trojizbového bytu by tak mali ročne vzrásť zhruba o 1600 korún.
Za zvýšením cien je podľa hovorcu regulačného úradu Miroslava Luptáka predovšetkým nárast cien ropy. Teplári zdôvodnili zvýšenie svojich cien zvyšovaním cien zemného plynu. Cenu plynu pre firmy úrad nereguluje.
SME.sk