Najväčšou položkou v inkase je kúrenie. Navštívil som preto poradenskú službu Slovenskej energetickej agentúry, kde mi presne vysvetlili, aké opatrenia a v akom poradí máme robiť, aby sme dosiahli čo najväčšie úspory s čo najnižšími nákladmi a vypracovali nám na to energetický audit.
V prvom rade bolo treba zabezpečiť meranie spotreby tepla celého domu i každého bytu zvlášť a zabezpečiť hydraulické vyregulovanie a termostatizáciu radiátorov. A v druhom kroku bolo treba dom komplexne zatepliť.
Nie všetci s týmto poradím prác súhlasili, niektorí z rožných bytov chceli prednostne zatepľovať. Peňazí bolo na málo dokonca i len na jednu akciu, v dome sa rozpútali hádky s urážkami a tak aby boli všetci spokojní, rozhodli sme sa spraviť všetko odrazu. Zvýšili sme si tvorbu Fondu opráv domu na 1000 Sk/mesiac/byt, vybavil som od štátu 50% dotáciu na zateplenie obvodových múrov a hneď v máji 2002, keď bola povinnosť termostatizácie v zákone zrušená (povinnosť vyregulovania i merania spotreby tepla domu zostala), som navštívil dodávateľa termostatických ventilov a dohodol sa s ním, že ak nám spraví bezúročne na rok na splátky kompletne na kľúč vyregulovanie, termostatizáciu i meranie domu a bytov, presvedčím ľudí i na objednanie toho, čo už zo zákona povinné nie je. A keďže nám ešte stále nejaké peniaze chýbali, zorganizoval som medzi ľuďmi dobrovoľnú pôžičku do Fondu opráv (každý koľko môže). Boli takí, čo požičali 1 tis Sk, boli takí, čo i 20 tis, každý podľa svojich možnostíl. Nebolo až také ťažké presvedčiť ľudí faktami - na každú našu jednu našu požičanú korunu nám jednu dal štát a druhú sme získali z úspor tepla, pričom ručenie návratu bolo budúcimi platbami do Fondu opráv. 200% úrok s nulovým rizikom v tom čase nesľubovali ani nebankové subjekty. A tak zrazu sa majitelia 36 bytov v dome vrátane dôchodcov a mladých rodín poskladali neuveriteľných chýbajúcich 280 tis Sk a mohli sme na dome realizovať odrazu všetko, čo prinášalo vysokú navrátnosť a prudko zlepšovalo kvalitu bývania.
V dome bolo po zateplení zrazu horúco a pribudlo trvale otvorených okien, ľudia neboli zvyknutí šetriť. 2 týždne som počkal, potom som obehol bytové merače, výsledky dal do tabuľky a vhodil ju každému do schránky, nech si každý môže porovnať svoju i susedovu spotrebu. A všetko som s príčinami vysokej spotreby i možnosťami úspor dôsledne písomne okomentoval (zatvorenie trvalo otvorených okien a iba nárazové vetranie, vypínanie radiátorov keď nik nie je doma, stiahnutie výkonu radiátorov v noci, výmena pôvodných okien za plastové či aspoň ich utesnenie, zateplenie latkových stien lodžií,...)
Základná slovenská nátura (závisť) sa nikdy nezaprie. Veď prečo by mal niekto platiť viac, než jeho sused a to čo i len o 100 Sk. V dome začala studená vojna. Behom 2 hodín boli dovtedy trvale otvorené okná uzavreté, behom 2 dní ľudia začali silikónovými tesneniami utesňovať okná a behom 2 týždňov sa rozpútali závody v zbrojení (výmena starých netesniacich okien za plastové, zatepľovanie latkových stien lodžií,...).
Celý článok nájdete na blogu Jána Sýkoru pod názvom Ako sme v paneláku ušetrili 60% na kúrení
Autor: Ján Sýkora
V prvom rade bolo treba zabezpečiť meranie spotreby tepla celého domu i každého bytu zvlášť a zabezpečiť hydraulické vyregulovanie a termostatizáciu radiátorov. A v druhom kroku bolo treba dom komplexne zatepliť.
Nie všetci s týmto poradím prác súhlasili, niektorí z rožných bytov chceli prednostne zatepľovať. Peňazí bolo na málo dokonca i len na jednu akciu, v dome sa rozpútali hádky s urážkami a tak aby boli všetci spokojní, rozhodli sme sa spraviť všetko odrazu. Zvýšili sme si tvorbu Fondu opráv domu na 1000 Sk/mesiac/byt, vybavil som od štátu 50% dotáciu na zateplenie obvodových múrov a hneď v máji 2002, keď bola povinnosť termostatizácie v zákone zrušená (povinnosť vyregulovania i merania spotreby tepla domu zostala), som navštívil dodávateľa termostatických ventilov a dohodol sa s ním, že ak nám spraví bezúročne na rok na splátky kompletne na kľúč vyregulovanie, termostatizáciu i meranie domu a bytov, presvedčím ľudí i na objednanie toho, čo už zo zákona povinné nie je. A keďže nám ešte stále nejaké peniaze chýbali, zorganizoval som medzi ľuďmi dobrovoľnú pôžičku do Fondu opráv (každý koľko môže). Boli takí, čo požičali 1 tis Sk, boli takí, čo i 20 tis, každý podľa svojich možnostíl. Nebolo až také ťažké presvedčiť ľudí faktami - na každú našu jednu našu požičanú korunu nám jednu dal štát a druhú sme získali z úspor tepla, pričom ručenie návratu bolo budúcimi platbami do Fondu opráv. 200% úrok s nulovým rizikom v tom čase nesľubovali ani nebankové subjekty. A tak zrazu sa majitelia 36 bytov v dome vrátane dôchodcov a mladých rodín poskladali neuveriteľných chýbajúcich 280 tis Sk a mohli sme na dome realizovať odrazu všetko, čo prinášalo vysokú navrátnosť a prudko zlepšovalo kvalitu bývania.
V dome bolo po zateplení zrazu horúco a pribudlo trvale otvorených okien, ľudia neboli zvyknutí šetriť. 2 týždne som počkal, potom som obehol bytové merače, výsledky dal do tabuľky a vhodil ju každému do schránky, nech si každý môže porovnať svoju i susedovu spotrebu. A všetko som s príčinami vysokej spotreby i možnosťami úspor dôsledne písomne okomentoval (zatvorenie trvalo otvorených okien a iba nárazové vetranie, vypínanie radiátorov keď nik nie je doma, stiahnutie výkonu radiátorov v noci, výmena pôvodných okien za plastové či aspoň ich utesnenie, zateplenie latkových stien lodžií,...)
Základná slovenská nátura (závisť) sa nikdy nezaprie. Veď prečo by mal niekto platiť viac, než jeho sused a to čo i len o 100 Sk. V dome začala studená vojna. Behom 2 hodín boli dovtedy trvale otvorené okná uzavreté, behom 2 dní ľudia začali silikónovými tesneniami utesňovať okná a behom 2 týždňov sa rozpútali závody v zbrojení (výmena starých netesniacich okien za plastové, zatepľovanie latkových stien lodžií,...).
Celý článok nájdete na blogu Jána Sýkoru pod názvom Ako sme v paneláku ušetrili 60% na kúrení
Autor: Ján Sýkora
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára