17.9.06

Dodatočné zatepľovanie

S dodatočným zatepľovaním sa v západnej Európe začalo už v šesťdesiatych rokoch
Zatepľovanie je v prípade petržalských panelákov nutnosťou a nie nadštandardom. Ako sa naň pripraviť, aby sa nemalá finančná investícia obyvateľom domu naozaj odzrkadlila v znížených účtoch za teplo? Koho osloviť, ako postupovať, akú farbu vybrať, o tom všetkom sme sa rozprávali s odborníčkou na problematiku panelových domov prof. Ing. Zuzanou Sternovou, PhD. z VVÚPS-NOVA, výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb, s.r.o., Bratislava.
Čo je potrebné urobiť skôr, než sa vlastníci bytov rozhodnú zatepliť svoj dom?Rozhodnutie o zlepšení tepelnej ochrany stavebných konštrukcií je prvým krokom. Za týmto krokom nasleduje potreba určiť skutočný stav stavebných konštrukcií, určiť postup odstránenia nedostatkov a stanoviť predpokladané náklady. Najlepšie je obrátiť sa na správcu, ktorý by sa mal v mene vlastníkov bytov obrátiť na odborníkov.
Je pre všetky petržalské paneláky vhodný jeden spôsob zatepľovania? Ak áno, ktorý?Zatepľovacie systémy sa odlišujú svojou podstatou pôsobenia. Známe sú v zásade dva princípy zatepľovacích systémov: kontaktné a odvetrané. Okrem fyzikálnej podstaty sa odlišujú aj skladbou a cenou. Pre petržalské paneláky sú dostačujúce a vyhovujúce zatepľovacie systémy, ktoré na stavebný trh dodávajú viaceré firmy, ktoré by mali mať o nich doklady preukazujúce zhodu vlastností s požiadavkami, ktoré sú vymedzené právnymi a technickými predpismi. Podstatou je, aby sa pri zateplení uplatnili systémy, pre ktoré boli vydané doklady preukazovania zhody. Ďalšou dôležitou stránkou je zohľadnenie vlastností stavebných konštrukcií bytového domu v spracovaní projektovej dokumentácie zateplenia. Tá poslúži ako podklad aj po ukončení životnosti zateplenia.
Koľko peňazí treba investovať do technického (papierového) projektu zatepľovania?Papierový projekt je, v zmysle všetkých právnych predpisov spodrobňujúcich stavebný zákon, projektová doku- mentácia. Koľko financií je potrebné investovať je zložitá otázka. Malo by jej predchádzať, čo má projektová dokumentácia obsahovať a v akej kvalite by mala byť spracovaná. Rozhodne platí, že najlacnejšie nemusí byť najlepšie. Isteže, môže platiť aj opak. Ak je však súčasťou prehliadka budovy, spracovanie odborného posudku, návrh zatepľovacieho systému a hrúbky tepelnej izolácie na základe tepelnotechnického posudku s preukázaním hygienického a energetického kritéria, prípadne statický posudok, projekt požiarnej bezpečnosti, projekt organizácie výstavby, rozpočet a, samozrejme, súbor výkresovej dokumentácie vrátane detailov a návrh vytvárania výstužnej vrstvy vrátane farebného resp. architektonického riešenia, je potrebné hovoriť rádovo o sume 100 000 Sk. Je treba zdôrazniť, že projektant preberá zodpovednosť za daný návrh a zabezpečenie funkčných vlastností zateplených stavebných konštrukcií počas životnosti zateplenia.
Akú životnosť má zateplenie?Zateplenie by podľa našich predpisov malo mať životnosť 30 rokov. Podľa, v ostatnom čase pripravených predpisov Európskej únie, je to minimálne 25 rokov.
Vyžaduje špeciálnu starostlivosť?Kontaktné zatepľovacie systémy sú s povrchovou úpravou omietkami. Vzťahujú sa teda na ne podmienky údržby rovnaké, ako pre akékoľvek iné povrchové úpravy. Samozrejme, že je potrebné ošetriť prípadne vzniknuté trhliny a po 15-ich rokoch je možné predpokladať potrebu väčšej opravy, vrátane obnovy farebného vzhľadu.
Existuje pre paneláky aj iný ekonomický spôsob úspory energie, než je zatepľovanie?
Zníženie spotreby tepla na vykurovanie je iba jedným z priaznivých účinkov zateplenia. Isteže, najväčšia úspora je nekúriť. Každé zníženie teploty vnútorného vzduchu pri zachovaní pôvodného stavu prináša so sebou zvýraz- nenie vplyvu tepelných mostov a vznik hygienických nedostatkov - plesní. Samotný zásah do vykurovacieho systému nie je riešením problémov stavebných konštrukcií panelových, ale aj tehlových domov. Riešením nie je ani zabudovanie kvalitných otvorových výplní. Najvhodnejšia je komplexná obnova bytových domov.
Ovplyvňuje farba efektívnosť zateplenia? Vraj sú vhodnejšie svetlé odtiene, prečo je to tak?Požiadavka na farbu vonkajšej povrchovej úpravy súvisí s tepelnou prijímavosťou (akumuláciou) tepla a dĺžkovými zmenami vplyvom rozdielu teplôt. Zvýšenie teploty vrstvy spôsobuje väčšie dĺžkové zmeny. Pohltivosť tepla ovplyvňuje farba povrchu. Tmavšie odtiene spôsobujú väčšie zohriatie povrchu.
Budovu možno zatepliť zvonka aj znútra, kedy je ktorý spôsob vhodnejší?V našich klimatických podmienkach je jednoznačne vhodné iba zatepľovanie zvonka. Tak sa prekryjú všetky tepelné mosty a zníži sa teplotné namáhanie nosných konštrukcií. Nosná konštrukcia sa dostáva celoročne do pôsobenia kladných teplôt. Pri zateplení zvonka sú iným režimom namáhané stavebné konštrukcie v oblasti stykov obvodového plášťa a vnútorných konštrukcií (stropy, steny). Na vonkajšom povrchu to môže spôsobiť vznik ďalších trhlín. Obyčajne dochádza ku kondenzácii vodnej pary na rozhraní zateplenia a pôvodného vnútorného povrchu. Obyčajne v okrajových častiach (v kútoch) najmä posledného podlažia vznikajú plesne.
Čo môže spôsobiť chyby pri zatepľovaní?
Chyby vyplývajú hlavne z nedostatočnej prípravy (nekvalitne spracovanej projektovej dokumentácie alebo jej úplnej absencie), nekvalitnej práce zhotoviteľa a zo snahy zlacňovať realizáciu, či už vplyvom kombinácie vrstiev vytváraním z materiálov iného systému alebo vynechaním napr. rôznych profilov a tmelov.
Ako sa im vyhnúť?Asi jediným spôsobom: rešpektovaním odborníkov, aj keď nie sú lacní, ale vykonajú zodpovednú prácu; týka sa to projektantov, zhotoviteľov, ale aj technického dozoru.
Súčasné novostavby bytových domov sa stavajú už so zateplením, alebo to nie je pravidlom?Na trhu je dostatok stavebných výrobkov, ktoré umožňujú dosiahnutie požadovaných parametrov aj bez dodatočného zateplenia. Technológia dodatočného zateplenia (ako to vyplýva aj z terminológie) je určená najmä na zabezpečenie požadovaných parametrov tepelnej ochrany existujúceho, v minulosti postaveného fondu. Pri realizácii nosnej časti obvodového plášťa novej budovy, ako monolitickej železobetónovej konštrukcie, je dodatočné zateplenie nevyhnutnosťou. Tu je však vhodné uplatniť, v závislosti na účele stavby, odvetrané zatepľovacie systémy.
Bolo dodatočné zatepľovanie panelákov potrebné aj v iných štátoch, alebo je to špecifikum Slovenska?
S dodatočným zatepľovaním sa v tzv. západnej (respektívne vyspelej) Európe začalo už v 60-tych rokoch. Zatepľovanie teda v súčasnosti v týchto krajinách už nie je takou veľkou témou, lebo tieto práce majú na väčšej časti fondu budov za sebou.
http://www.petrzalskenoviny.sk/view.php?cisloclanku=2005101440

2 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

Chcela by som sa opytat, preco u nas nie je trend zateplovania blokov aj s castami ako su balkony, pivnicne priestory a strechy? Takymto sposobom predsa dochadza k obrovskym tepelnym mostom a v suvislosti s tym prizemne a vrchne byty maju problemy s plesnami.

Anonymný povedal(a)...

Chcela by som sa opytat, preco u nas nie je trend zateplovania blokov aj s castami ako su balkony, pivnicne priestory a strechy? Takymto sposobom predsa dochadza k obrovskym tepelnym mostom a v suvislosti s tym prizemne a vrchne byty maju problemy s plesnami.