Koncom osemdesiatych rokov bolo na Slovensku najmä vďaka socialistickej výstavbe vyše osemstotisíc bytov. Po krachu plánovaného hospodárstva štát pragmaticky usúdil, že na udržiavanie rozsiahleho bytového fondu peniaze nenájde. Najefektívnejším riešením bolo presunúť zodpovednosť na ľudí, ktorí v bytoch bývali.
Kritici hladkej privatizácii bytového fondu vyčítajú, že pripravila verejný sektor o nájomné byty sociálneho charakteru. V bývalom Česko-Slovensku však verejné byty sociálnu úlohu neplnili – prideľovali sa totiž podľa úplne iných kritérií. Ich nájomníkov, aj tých majetnejších, však nebolo kam umiestniť, takže najjednoduchšie bolo ponúknuť im šancu stať sa vlastníkmi bytov.
Nájomníci tak dostali možnosť odkúpiť svoje domovy za zostatkové ceny – za pár desiatok tisíc korún. Logické rozhodnutie, pretože za trhové ceny by bol záujem o byty podstatne nižší. Ľudia sa tak dostali lacno k majetku, ktorý má v súčasnosti desať- a viacnásobnú hodnotu. Peniaze, ktoré takto „ušetrili“, mali podľa pôvodného zámeru použiť na obnovu a údržbu bytového fondu. Ten sa totiž dostal do veku, keď sú opravy častejšie a starostlivosť nevyhnutná.
Lacno nadobudnutý majetok si však všetci jeho vlastníci nevážia tak ako tí, ktorí ho nadobudli za trhové ceny. Ťažkosti, s ktorými sa stretáva takmer každý projekt obnovy bytového domu, väčšinou vyplývajú z neochoty niektorých majiteľov bytov. Najčastejšie sa obávajú zvýšených finančných nárokov.
Určite nie pre každého je ďalšie finančné zaťaženie jednoduché. Veď náklady na bývanie tvoria na Slovensku až sedemdesiat percent výdavkov rodiny. Možností efektívne si požičať či dokonca dostať nenávratný príspevok od ministerstva výstavby je dosť. Zodpovednosť za stav nehnuteľnosti však nesú predovšetkým ich majitelia - aj podľa zákona. Byty v osobnom vlastníctve sú súkromný majetok, rovnako ako nebytové časti, ktoré vlastnia všetci majitelia bytov spoločne. Ani vlastníci panelových bytoviek, ktoré obnovu potrebujú najpálčivejšie, sa tejto zodpovednosti nevyhnú. Na lepšie časy už síce svitá, zatiaľ však iba pomaly.
Vyššiu jednorazovú investíciu i zvýšené platby do fondu opráv vyvažuje viacero výhod. Zlepšený dom lepšie vyzerá, pohodlnejšie sa v ňom býva a má vyššiu trhovú hodnotu. Najmä však vyžaduje nižšie prevádzkové náklady, podľa prepočtov rezortu výstavby len energetickú náročnosť možno znížiť o polovicu až dve tretiny. Menej časté opravy šetria obyvateľom peniaze i nervy.
Obnova bytového fondu je nevyhnutná. Kým totiž budú nové byty pribúdať tempom, ktoré trh nestíha zasýtiť, ľudia niekde bývať musia. A pre slovenské stavebníctvo sa zatiaľ ponúka šanca dostať bytové domy staré niekoľko desiatok rokov na súčasnú úroveň a predĺžiť ich životnosť. V hre sú stovky miliárd korún, ktoré treba na obnovu bytového fondu. Túto príležitosť doteraz celkom nedocenil ani bankový sektor. Šance sa však už chytá. A azda je len otázkou času, kedy sa starostlivosť o bytové domy stane samozrejmosťou. Pre ich vlastníkov i banky, ktoré im na to požičajú.
http://www.etrend.sk/generate_page.php?page_id=32450
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára